Zeleninársky, zrýchlený zákon o audiovizuálnom fonde je práve tento príklad. Minister MM sa ním chcel chváliť (netušil, že si o dva roky sadne do kresla ministra, možno by ho bol nechal trochu viac cizelovať), producenti, ktorí ho tlačili ako kapustu do suda, si už rozpočítavali peniaze z neho, filmári stáli za dverami a každý už mal prísľub, že začne točiť (ak by sa boli splnili všetky sľuby, nestačili by na to ani štyri fondy) a navrhované vedenie AVF čakalo pred sudom netrpezlivo na prvú úrodu. Nečudo, že sud začal zapáchať už po prvom roku.
Dnes slávi náš AVF piaty rok svojej existencie a v marci sa vymenia šiesti členovia Správnej rady z desiatich. Naozaj dobrý dôvod zdvihnúť dekel suda a ovoňať produkciu (najmä efektivitu využívania verejných financií). Vo Výbore pre kultúru a médiá sme sa od riaditeľa fondu, prof. Martina Šmatláka, dôkladne zoznámili s históriou a najmä s kvantitatívnymi ukazovateľmi fondu. Viacej peňazí, viacej funkcionárov, viacej audiovizuálnych diel, viacej komisií. A evaluácia? Visela vo vzduchu nad čoraz väčším sudom otázka. A tu sme sa dostali ku kvalite ministerského zákona, ktorý pozabudol na dve veci:
nepočítal s akýmkoľvek hodnotením práce fondu. Kúpiš, nekúpiš, všetko jedno. Transparentnosť, čitateľnosť rozdávania kapusty a jej kvalita akosi nikoho nezaujímala.
zavádzal neprehľadnú zodpovednosť. Nik sa nedopátra, kto je zodpovedný za kvalitu vypestovanej kapusty, kto za jej natlačenie (viac soli, menej jabĺčok, chren?), kto za jej vyťahovanie a rozdávanie. A kto z vedenia si pre seba vytiahne potajme najviac. Lebo veď sedí na sude! V modernejšej terminológii, ktorú používa svet okolo nás, sa tomu hovorí „tekutá zodpovednosť“. Zodpovedný nikto a všetci – teda nikto! Nečudo, že umelci podpisujú výzvy Za transparentný a spravodlivý AVF.
Náš kapustný trh má tri základné problémy: 1. Polí a sudov je málo. Ťažko všetkých uspokojiť. A skutočných odborníkov (na kapustu) je tiež neveľa, hoci doma na dvore si to o sebe myslí každý. 2. takže nečudo, že niektorí z nich sa poschovávali vo viacerých firmičkách, aby nebolo vidieť, že sú to oni, čo sa stále tlačia pri sude a chodia si vždy s novou kandličkou po výslužku. 3. A keď už sa tam tak tlačia, tak je u nás prirodzené, že sa dohovoria – teraz ja zoberiem aj pre teba a potom ty pre mňa. Dobre?
Ako vyriešiť problém malého priestoru? Možno by bolo dobré prizvať odborníkov zo zahraničia, aby prišli a zúčastnili sa rozdávania. Možno dokonca vedia o kapuste niečo viac ako my a celý proces tlačenia môžu zmodernizovať. Takže výhovorky typu – keď sa hlasuje o mojom projekte, tak ja vyjdem na chodbu – budú do popuku aj na Slovensku, nielen v zahraničí.
Druhým krokom by bolo zastavenie dolievania vody do suda. Teda zmeniť tekutú zodpovednosť vedenia AVF na skutočnú. Nech sa riaditeľ nemôže vyhovárať na desiatky ľudí v komisiách, ale nech si sud naloží na plecia. A Správna rada nech je zodpovedná za kvalitu riadenia, ktorú pán riaditeľ v AVF zavádza. Napríklad za to, že môže vystupovať na každej komisii a tým ovplyvňovať jej rozhodovanie a zároveň predkladať Rade zoznam ľudí, ktorých on odporúča do komisií. Z toho dobrá kapustnica nemôže byť, pán minister! Nestačí menovať Správnu radu a potom si z kapustnej šťavy poumývať ruky.
Na našom trhu sa zaužívalo, že problémy neriešime, ale mávneme rukou a ideme o stánok ďalej. Ale keď medzitým vznikol ďalší zákon o fonde umenia a ako na potvoru je to len copy paste zákona o AVF, musíme sa pri ňom zastaviť. Lebo zase evaluáciu nehľadajte, zodpovednosť tekutá, podmienky rozdávania podľa toho, kto ako blízko sedí pri sude. Ešte stále sa čudujeme viac ako štandardnej nespokojnosti? Že dobrí a v zahraničí známi nedostanú nič, lebo veď už mali a teraz aj my, ostatní, si potrebujeme navariť....
Aby bolo jasné, vznik AVF bol určite dôležitým počinom v kultúrnej politike SR. Natočilo sa viacej filmov, usporiadalo sa viacej seminárov, zdigitalizovali sa kiná, umelci viacej cestovali...ale:
Zvýšila sa návštevnosť slovenských filmov? Nie.
Okrem pár jednotlivcov, ktorí majú zahraničný úspech, vidíme na obzore zrod novej slovenskej filmovej vlny? Nie.
Evidujeme viacej kritík v médiách, prípadne nový časopis, ktorý by mal väčšie písmená? Nie.
Vznikli v televíziách s podporou fondu diela, ktoré sme predali do zahraničia? Nie.
Nakoniec provokatívna otázka – Máme konečne OSKARA? Nie.
Takže, ako ďalej? "My robíme, čo sa dá", prehlásil pán riaditeľ.
Ale diváci nechodia, poslanci nie sú spokojní s kvalitou zákona a filmári? Tí, čo dostali polku suda a kapustnica mizerná, sú navýsosť spokojní. Tí, čo dostali do kandličky, mlčia, nateraz majú plnú pusu. Tí, čo robili dobrú kapustnicu a nedostali, odchádzajú zo Slovenska preč.
Výbor pre kultúru a médiá odkryl dekel suda, lebo sme chceli zaviazať ministra MM, aby aspoň čiastočne odstránil nedostatky zákona a posunul fond ďalej. Smeráci boli proti. Zrejme im stačí takáto kyslá kapusta a o inú, kvalitnejšiu, nemajú záujem.