reklama

Pánbo daj šťastia, pán prezident

Záplava hodnotení prvého roku prezidentúry nášho milého pána Kisku sa na nás valí zo všetkých strán.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Keďže som sa minulý týždeň zúčastnila odovzdávania ceny svätého Vojtecha v Bratislavskom hrade, pripájam sa aj ja k tomuto prúdu výsledkami môjho pragmatického pozorovania prostredia, ktoré by malo uľahčiť prezidentovi jeho každodenné vystupovanie na verejnosti.

Cenu sv. Vojtecha (v Nemecku sv. Adalberta) odovzdáva Nadácia založená Nemcami s cieľom vytvoriť priestor a priblížiť sa k obyvateľom strednej Európy, ktorí boli 40 rokov od západného Nemecka nepriedušne oddelení. Každý rok ju dostane niekto iný z postkomunistických krajín, niekto, kto sa osobne zaslúžil o slobodu, demokraciu a právny štát v našej časti Európy. Tento rok bola laureátkou bývalá premiérka Poľskej republiky, ministerka spravodlivosti a generálna prokurátorka, atď. – profesorka Hana Suchocká, dnes aktuálne poverená Svätou stolicou dôležitou špeciálnou misiou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chyby nášho prezidentského a nemeckého protokolu

a.) Pri takýchto príležitostiach a pre udržiavanie slávnostnej atmosféry znie hudba už aspoň 10-15 minút pred začiatkom ceremónie. To spôsobuje tichšie rozhovory medzi zúčastnenými a vylučuje susedské vítania sa, prípadné pokrikovanie a vysokú intenzitu halasu.

b.) Moderátor podujatia má svoje podklady na kec pultíku, aby nedržal papiere v ruke a mohol tak bez problémov občas komunikovať s publikom. V žiadnom prípade neďakuje za príhovory. Je uvádzačom a nie hodnotiteľom. Tým je obecenstvo.

c.) Prezident má dve možnosti. Buď vojde do sály bezprostredne po tom, ako príde do Hradu s ostatnými smrteľníkmi, lebo nie je predsa bohom pomazanou hlavou, ale občanom ako my. Alebo vojde, keď už všetci sedia, hudba hrá a všetci si ho všimnú a buď povstanú alebo nie. Ja by som dala prednosť normálnemu občianskemu vstupu bez vstávania, lebo veď v tejto ceremónii nebol dôležitý on, ale pani Suchocká, ktorá už sedela na pódiu na svojom mieste a príchod prezidenta až po nej jej spôsobil problém. My všetci sme vstali, aby sme uctili prezidenta a ona zrazu nevedela, či má vstať alebo zostať sedieť. Usúdila, že to nie je jej prezident a zostala sedieť aj ako dáma, ale vystavili sme ju nepríjemnej situácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

d.) Všetci rečníci museli zdolávať vysoký schod na pódium a vzhľadom na to, že sa nevyznamenávajú tridsiatnici, ale ľudia skutočne zaslúžilí celým svojím životom, protokol mal zabezpečiť ešte dva pomocné schodíky, ktorými by páni bez problémov mohli vyjsť na pódium (by the way, pani Suchocká je v 15 ročnej histórii Nadácie prvou ocenenou ženou, časy sa menia).

e.) Pán prezident tam bol na to, aby odovzdával cenu. Jeho protokol mal zase dve možnosti. Buď ho nechať sedieť na pódiu vedľa pani Suchockej počas celej ceremónie a potom len bez slova do mikrofónu odovzdať cenu, čo sa udialo. Dokonca sedel vzhľadom k publiku pred pani Suchockou a tým pútal na seba pozornosť, ako má nohy. ako drží ruky a bol ako vo výklade. Alebo – a tomu by som dala prednosť - pán prezident by sedel v strede prvého radu a na odovzdávanie ceny by vystúpil po schodíkoch na pódium. Tým by pani Suchocká, jediná na pódiu, priťahovala pozornosť svojimi reakciami tváre na laudatio kniežaťa Schwarzenberga a bolo na čo reagovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

f.) V takomto scenári by mal pán prezident možnosť ako neokukaný hosť vystúpiť na pódium, povedať pár viet do mikrofónu a zavesiť pani Suchockej, ktorá by v tom momente vstala, medailu na krk. Nemusel by jej hovoriť niečo, čo sme vlastne nepočuli. Mal by aj svoj vlastný zástoj v ceremónii, nielen ako figúra prezidenta.

g.) Ak mal pán prezident, a mal, povedať prípitok na začiatku recepcie, mal mať pristavený, on i pani Suchocká, mikrofón. Táto chyba protokolu je neodpustiteľná, rovnako ako fakt, že hostia nemohli bezprostredne pani Suchockej zablahoželať. Preto namiesto toho, aby laureátke blahoželali ľudia počas recepcie s plnými ústami a s pohármi v rukách, takže sa musela chudera uchýliť s rodinou do vedľajšej miestnosti, aby niečo zjedla v pokoji, mohla stáť tesne po ceremónii neďaleko dverí sály a a každý, kto by jej chcel stisnúť ruku a blahoželať, by sa postavil do radu a pán prezident by stál vedľa nej, krok vzad, ako jej mužský, vysoko postavený ochranca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

h.) Budeme sa musieť v budúcnosti zamyslieť nad tým, aké občerstvenie podávať ľuďom, ktorí predsa nechodia na recepcie, aby sa najedli, ale na to, aby bolo jedlo len jedným z činiteľov, nad ktorým sa uvoľnene diskutuje a s tanierom a pohárom v ruke sa prechádza po miestnosti a vyhľadáva vhodných partnerov na zaujímavý rozhovor. To je totiž hlavným cieľom recepcie – stretávanie sa a rozprávanie sa. Ale ako to už býva, recepcia sa rozdelila na tri časti - na Nemcov, na Poliakov a na Slovákov. Úlohou hostiteľa a celého protokolu podujatia je, aby sa tieto skupiny prepájali, preto na recepcii tohto významu musia byť ľudia, ktorí sú jazykovo aj ľudsky vybavení na to, aby prechádzali od jednej skupiny ľudí k ďalšej a integrovali celú komunitu slávnosti dohromady. Aj preto si myslím, že bolo treba viacej „jednohubkového“ jedla, vrátane ovocia a dezertov, a porcií, ktoré netreba osamotene v skupinkách krájať v kúte. Už sa nemusíme chváliť, že na to máme. Menej je v tomto prípade určite viac. A nielen preto, že sa stávame šetriacou spoločnosťou a mali by sme čím ďalej, tým menej jedla vyhadzovať.

Prečo to všetko tak škrupulantne opisujem? Pretože som presvedčená, že sa týchto chýb a chybičiek môžeme zbaviť veľmi rýchlo a bez problémov, chce to len trochu vizualizácie celej ceremónie a zamyslenia sa nad úlohou jednotlivých aktérov. Najmä nášho jubilujúceho pána prezidenta.

P.S. obrazy cisára a cisárovnej v „zlatej“ sále visia opačne, zmeňte to. (Rada pána Schwarzenberga)

Magdaléna Vášáryová

Magdaléna Vášáryová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každých sedem rokov prehodnocujem priority môjho života. Terajšou mojou prioritou je pomoc slovenskej kultúre. V parlamente, v mojej politickej strane SDKÚ-DS, v treťom sektore, medzi pracovníkmi kultúry a umelcami a vo verejnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu