reklama

Hybridná vojna a náš strach

Keď sa náčelník generálneho štábu ruskej armády Vitalij Gerassimov zamýšľal nad významom vojny v 21. storočí, dôrazne upozornil, že v novej dobe budú dôležité ne-deklarované konflikty a vojny. Vojny, ktoré budú vedené ne-armádnymi silami, ktoré budú účinnejšie ako oficiálne armády.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Decentralizované, cvičené skupinky vyzbrojené najmodernejšími zbraňami a profesionálne pripravenými letákmi budú mať jediný cieľ – nahnať strach populácii. Asi ako keď sa horda polonahých divochov v Anglicku pred dvadsiatimi storočiami vyrútila na cvičenú rímsku vojenskú jednotku a prekvapila ju. Nová vojenská doktrína Ruskej federácie to pomenováva príznačne. Pôjde o ovládnutie mysle populácie, to sú tie najdôležitejšie ciele. Zarazilo ma slovo – populácie. Nehovorí sa o občanoch ani o obyvateľoch, len o populácii. To bol prvý moment, kedy ma zamrazilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Demokratické štáty žasnú. Európska únia je zložená zo štátov, ktoré už zabudli na slovo vojna alebo nábor brancov, radšej sa prizdobili kvetinkami za uchom a poriadne znížili výdavky na svoju obranu. Veď Európe už nič nehrozí a najmä po tom, ako Barrack Obama s Hillary Clintonovou priniesli hračkársky červený reset priamo do Moskvy. A nemecký kancelár Schroder odišiel priamo z úradu do Moskvy a Gazpromu a hneď si aj adoptoval malé ruské dieťa. Zrejme nadobudol pocit, že sa vracajú staré časy, keď v Petrohrade vládla pruská princezná.

U nás generáli ešte stále stoja nad starými mapami a presúvajú cínové tanky s vojačikmi po klasických kótach. Dodnes ctia a učia sa staré princípy vedenia vojny, slušné správanie sa k zajatcom, tobôž civilom, deťom a ženám. Ani na um by im neprišlo, nechať „zdochnúť“ o hlade ženu vo väzení. A popritom si premiéri členských štátov uvedomili, že sa ani nemáme ako brániť, veď EÚ nemá armádu a Spoločná obranná a zahraničná politiku spinká v pamätiach Jeana Monneta. Odborníci na všetko, ktorí sa vždy vynoria vo vhodnej chvíli, kritizujú – prečo sme takí pomalí, prečo nedokážeme rázne reagovať, kde je naša propaganda a kto je za to vinný? Neuvedomujú si, že rozhodnutia demokratických štátov sú vždy a za každých okolností pomalšie, rozvážnejšie a prichádzajú neskoršie. Prečo? Lebo sú to demokratické režimy, ktoré nepodliehajú rozkazu vodcu, ale musia sa pýtať (minimálne) parlamentov a cez nich aj priamo občanov, čo si myslia o situácii, musia im dať čas, aby sa informovali z rôznych zdrojov a až potom sa môžu spýtať, či by súhlasili s nejakým činom. Vodcovia si s tým nemusia lámať hlavu a nemusia sa nechať obťažovať názormi populácie. Demokrati by nemali klamať a ak to aj urobia, skôr alebo neskôr na to doplatia. Ale aj tí váhavejší medzi demokratmi sú si vedomí, že nakoniec budú musieť urobiť rozhodnutie a zodpovednosť zobrať na svoje plecia. Otázka je, kedy to urobia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My v strednej Európe sme premeškali príležitosť, aby sme prehovorili spoločne, jedným hlasom vis-a-vis hybridnej vojne v našom susedstve. Tak ako mnohokrát v histórii vidíme len sami seba. Zachraňujeme len sami seba a v tejto zúfalej snahe profitovať máme málo pochopenia pre strategické úlohy, ktoré sa na nás valia. Nikdy sme nemali dobré známky z geopolitiky. Siahame po starej dobrej metóde a tvárime sa, že sme obeť – tentoraz obeť „Bruselu“ a jeho politiky, v zálohe máme ešte ďalšieho veľkého nepriateľa USA so „svojím“ NATO. Očakávame, že naši občania budú takí hlúpi, že si neuvedomia, že Brusel a NATO sme my. Snažíme sa byť pragmatickí, ale čo bude zajtra, pozajtra – to zatiaľ nevieme a potichu dúfame, s hlavou medzi plecami, že sa nás ani tentoraz konflikt na Ukrajine nedotkne. Tak ako sme z diaľky pozorovali vojnu na Balkáne. Akurát zabúdame, že medzitým sme sa stali členmi najsilnejšieho obranného vojenského paktu na svete. A náš útek do stáročiami vyskúšaného pocitu obete je smiešny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je už na čase, aby sme si položili aktuálnu otázku našej bezpečnosti: Ako naša neschopnosť spoločne reagovať ako V4 a naša snaha nevyjadrovať sa jednoznačne kto je agresor a kto obeť konfliktu na východe Ukrajiny prispeje k zmene chápania významu Článku 5 Euroatlantickej zmluvy? V Moskve to ale vedia a preto šíria všetky tie reči, že ruská armáda môže byť za 30 minút vo Vilniuse cez koridor Bieloruska, za jeden deň v Talline a Rige a za dva vo Varšave. Bratislavu zatiaľ nespomínajú.

Hybridná vojna je veľkou skúškou pre NATO, ale aj pre nás Stredoeurópanov. Zabudli sme, že politika, okrem politikárčenia, je o moci a o informáciách. Zabudli sme sa vyzbrojovať, aby sme mali niečo ako odstrašujúci signál. Celých 25 rokov sme sa opájali našimi non-violent revolúciami. Nechali sme sa poklepávať po pleciach, ako sme to bez preliatia jedinej kvapky krvi zvládli. Obdivuhodné, iste. Ale dnes sa všade okolo nás vynárajú iní protivníci, ktorých budeme zbytočne presviedčať, že naša verejnosť je proti násiliu. Nemajú žiadne škrupule a bojujú ako tí divosi spred dvadsiatich storočí. Tak ako sme zabudli na varovanie Genea Sharpa o dôležitosti „civilian-based defense“, tak sme úplne prestali rozmýšľať o tvrdom skelete našej domácej i našej spoločnej NATO obrany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvedomme si:

  1. V hybridnej vojne neplatí žiadna dohoda.

  2. Neplatí ani naša predošlá definícia agresie, lebo sa za žiadnu cenu nechceme angažovať a tvrdíme, že pravda je na oboch stranách konfliktu

  3. Rusko má byť naším partnerom i nepriateľom súčasne. Stále opakujeme, že Rusko musí byť súčasťou riešenia.

  4. Západ, kam patríme, sa chce za každú cenu vyhnúť konfrontácii, v tomto prípade s Ruskom.

A kde je Ukrajina? Kde stojí? Medzi Enter a Exit? Alebo na moste medzi Východom a Západom? A ako dlho môže na ňom stáť? Dva roky, pätnásť rokov? Alebo dvadsať? Kto z nás vie, čo bude za dvadsať rokov!? Konferencia, jedna z tých ďalších o Ukrajine, ktorej som sa zúčastnila 16. februára v poľskej Lodži, sa zhodla aspoň na jednom zásadnom hesle:

„Help us, to help you“.

Pomôžme Ukrajine, aby sme pomohli sebe, EÚ i NATO. Lebo toto je náš spoločný problém, spoločná vec. A žiadne výhovorky už neplatia.

Magdaléna Vášáryová

Magdaléna Vášáryová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každých sedem rokov prehodnocujem priority môjho života. Terajšou mojou prioritou je pomoc slovenskej kultúre. V parlamente, v mojej politickej strane SDKÚ-DS, v treťom sektore, medzi pracovníkmi kultúry a umelcami a vo verejnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu