Zatiaľ...

Autor: Magdaléna Vášáryová | 16.10.2012 o 15:39 | Karma článku: 8,63 | Prečítané:  1333x

Je zle, povedala som si v utorok 9. októbra 2012, keď som preletela úplne zaplnené rady divákov vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu pri príležitosti 4. Ročníka Gypsy Spirit. Veľvyslanci, zahraniční hostia, výrazná prevaha blondiakov nad tmavými hrivami. Aj by ma to bývalo potešilo, lebo v minulých ročníkoch to bolo naopak. Ale v dnešnej atmosfére honby za najradikálnejším „konečným“ riešením rómskej otázky v parlamente, vo vláde, v médiách a pomaly aj na uliciach som to vnímala aj ako výstražné znamenie. Je zle, a preto sa slušní ľudia schádzajú, aby ukázali svoju silu.

Na pódiu sa striedali učitelia, ktorí roky, desaťročia pracujú so živými cigánčatami,  mníšske rády, ktoré roky s mladými ľuďmi z osád trávia ich voľný čas, rómske zdravotné sestričky, trénované roky priamo v osadách aj za peniaze zdravotnej poisťovne Union, spisovateľ, ktorý píše po rómsky a pozná ho celá Európa, Róm Andrzej Mirga z Poľska, ktorý obhajuje záujmy Rómov v OBSE, ľudskoprávni aktivisti i podnikatelia, ktorí zamestnávajú  „nezamestnateľných. Diváci nadšene tlieskali oceneným i Hviezdičkám,  detskému zboru Čercheňora i virtuóznemu Patrikovi Žigmundovi z Trnavy. Tlieskali možno trochu silnejšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým, pozornejšie počúvali slová uznania obrancu ľudských práv Kocába z Prahy a srdečnejšie si potriasali ruky s Patrikovým otcom a fotili sa s talentovanými deťmi zo zboru.  Poobzerala som sa pozornejšie, ale nezazrela som tam nikoho z „riešiteľov“ rómskeho problému. Ani tých, ktorí tvrdošijne zostávajú v pozícii, že doteraz nikto nič neurobil, len oni to teraz roztnú a definitívne.  Taký detský a zároveň detinský postoj. Malé deti nepoznajú minulosť a o budúcnosti netušia a tak žijú v sladkej prítomnosti a v  presvedčení, že všetko začína až od nich. Preto sa tak radi a s pochopením na nich usmievame. Detinské je to preto, že obhajcovia idei  „ja vám teraz ukážem, čo ste mali, hlupáci, robiť“ sú už dospelí, niektorí môžu sedieť aj v parlamente alebo dokonca vo vláde, prednedávnom sa prvýkrát ocitli v osade a hneď vedia, ako na to. My sa kyslo usmievame, krútime hlavami a zo skúsenosti vieme, že tak ako prišli, tak sa aj pominú. Len čo s tými črepmi a ruinami, čo po nich zostávajú a ku ktorým sa potom radšej ani nehlásia? 

Nesedeli tam ani obhajcovia dlhodobých „systémových riešení“, ktoré pripravujú roky pre svojich spoluobčanov za stolmi v bratislavských kanceláriách, kým ich nevystriedajú iní „riešitelia“. Tí všetky ich analýzy samozrejme hodia do koša a začnú znovu. Analyzovať.  Našťastie sa na Gypsy Spirit nehrnú ani radikálni mesiáši. Čo by tam robili medzi kultivovanými a slušnými ľuďmi, ktorí namiesto hrozenia päsťami tlieskajú. V ten utorok hlasnejšie a srdečnejšie nielen preto, že mali a majú prečo a komu, ale aj pre narastajúcu hrozbu konfrontácie časti Slovákov so svojimi spoluobčanmi sprevádzanú módnymi prehláseniami a všeobecnými nárekmi. Koľký krát už v našej histórii a stále nepoučiteľní?   

Tí, ktorým v utorok večer odovzdali červené srdcia, nepatria medzi zástancov kolektívnej viny celého etnika, ani nepočúvajú hlásateľov „konečných“ riešení. Nechcú hneď zmeniť celý svet, nevystupujú na besedách v televíziách, nepripravujú  prísne znejúce návrhy zákonov, len jednoducho pomáhajú blížnym, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v usporiadanej rodine s knihami na policiach. Vidia v každom Rómovi, Sinti, Olašskom cigánovi človeka ako sme my. Nepripravujú radikálne riešenia pre celé etnikum, ale pracujú pre zmiernenie problémov s niektorými bezmocnými ľuďmi, plnoprávnymi občanmi našej republiky. 

Pod dojmom z ich neutíchajúceho optimizmu a v mene ich práce som sa preto rozhodla navrhnúť a presadiť toto: (Ak so mnou súhlasíte, podporte ma!)

Nech každý, kto má sťažnosť alebo upozornenie na svojich susedov, hovorí menovite. Každý máme predsa svoje poctivé meno a občiansky preukaz. Žiadne zovšeobecňovanie. „Mám problém s Janom alebo Jozefom s Máriou tou a tou“. Tak ako to hovoríme my, väčšina, medzi sebou. Predsa ak naši susedia pijú, sú hluční, kradnú alebo bijú deti, nesťažujeme sa, že s tými Slovákmi sa nedá vydržať  a konečne to treba vyriešiť. Lebo my nemáme problém s Rómami ani s cigáňmi, žijeme predsa s nimi 400 rokov. My máme problém s Deziderom X. alebo Annou X a ich deťmi. Máme problém s rodinou X v Malackách a nie s inými Rómami, ktorí tam doteraz pokojne žijú. (Mimochodom, ako sa volá tá rodina, s ktorou má problém pán Dobrovodský? Jeho meno je denne v novinách. A ich? Oni sa volajú jednoducho Rómovia?) Máme problém s otcom dvoch sestier z hudobnej skupiny Sabrosa, ktoré podporujem, lebo je to ožran, typický slovenský ožran a nie s jeho pracovitými dievčatami, ktoré nedali svoju nevládnu starú matku do domova, ako mnohí z nás, ale starajú sa o ňu. Pamätáte sa, kto kradol káble na štiavnickej kalvárii? To neboli Rómovia z blízkej osady, hoci bolo tak ľahké to na nich hneď zvaliť. Inžinier blondiak to bol! Prijmeme v parlamente zákon o inžinieroch? Máme problém so slovenskou  rodinou, ktorá žila tri roky so zabitým dieťaťom v jednom byte a brala prídavky. Navrhneme novelu proti Slovákom?

Nálada z Gypsy Spirit už trochu vyšumela, deti rozviezli Sendreiovci, dlhoroční priatelia gypsy Spirit,  do osád. Hostia odcestovali. Odniesli si zo Slovenska ten najlepší dojem. Vedia, že máme problémy, ale videli, že sme ich schopní riešiť ako slušní, kultivovaní Európania. Teda, zatiaľ.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?